Vďačnosť je stav mysle a brána k hojnosti.
Je to pocit radosti a úprimného poďakovania za to, čo už máš.
Vďaka nej zameriavaš pozornosť na to dobré a pozitívne v tvojom živote. Uvedomíš si, koľko toho už máš. Budeš sa menej stresovať a hnevať kvôli veciam, ktoré ešte nemáš. Vytvoríš si endorfíny v mozgu a následne pocit šťastia.
Prestaneš brať veci automaticky, budeš ich viac oceňovať. Začneš vysielať signály hojnosti a šťastia a tieto skvelé veci sa budú k tebe vracať ako bumerang.
Dokonca aj v zlých situáciach sa dá nájsť niečo, za čo dokážeš byť vďačný. Buď vďačný za danú skúsenosť, že si o niečo múdrejší.
Samozrejme neznamená to, že si necháš skákať po hlave a ešte budeš ďakovať 🙂
“Keď ste vďační, strach zmizne a objaví sa hojnosť.”
Tony Robbins
Aký každovečerný rituál mi pomohol cítiť sa šťastnejšie?
Začala som si svoje vďačnosti písať každý jeden večer do zošita.
Píšem si ich z troch oblastí života:
- práca (aj peniaze)
- vzťahy (pracovné aj súkromné)
- ja (môže to byť napr. osobný a duchovný rast, relax, zážitky, potešenia atď)
“Zrazu” som vo svojom živote začala dostavať darčeky, “zrazu” som sa cítila šťastne, “zrazu” boli na moju prácu pozitívne ohlasy a okolo mňa sa “zrazu” začali objavovať super ľudia.
Ako je to možné? Ako to, že predtým sa mi to nestávalo? Čo je to za mágiu? 😀
V skutočnosti sa mi to stávalo tak isto ako doteraz. Jediná zmena, ktorá u mňa nastala bola tá, že som sa začala zameriavať na to dobré, čo sa v mojom živote deje. Začala som ďakovať za to, čo už v mojom živote mám.
Nie žeby problémy prestali existovať, len som im prestala venovať toľko pozornosti (nad problémami príliš nerozmýšľaj, ale rieš ich ihneď).
Zameriavaj sa ďalej na svoje nedostatky, na to, čo všetko dokelu ešte nemáš a tvoj mozog ti spustí emočné peklo. Pretože to nemáš, ale veľmi to chceš, hneváš sa a trápiš sa. Neužiješ si cestu a rýchlo, rýchlo chceš dosiahnuť cieľ, ktorý za sekundu nahradíš iným a si opäť nahnevaný, že to nemáš 🙂
Pretože kam zameriavaš pozornosť tam to rastie. Máš právo výberu.
Dôležitá je emócia
Nestačí si však len tak do vzduchu povedať “som vďačný”. Ak nenávidíš svoju prácu a povieš, že si za ňu vďačný a že ti to stačí, to nie je vďačnosť, ale rezignácia. Nebudeš sa cítiť lepšie. Skôr naopak.
Byť vďačný ale neznamená uspokojiť sa len s tým, čo máš a neposúvať sa ďalej.
Hlavou zložkou vďačnosti sú práve radostné emócie, ktoré dávajú všetko do pohybu. Emócie a pocity ovplyvňujú naše správanie, činy a v konečnom dôsledku aj to, akú kvalitu života žijeme.
Experiment
Psychológovia Michael McCollough zo Southern Methodist University v Dallase a Robert Emmons z University of California spravili zaujímavý experiment.
Stovku dobrovoľníkov rozdelili do troch skupín s tým, že si majú zapisovať udalosti, ktoré sa im stali.
- Prvá skupina ľudí si zapisovala udalosti len tak, ktoré uznala za vhodné. Mohli to byť negatívne aj pozitívne.
- Druhá skupina si zapisovala len situácie, ktoré boli negatívne.
- Tretia skupina ľudí si mala zapisovať veci, za ktoré sú vďační.
Čo bolo výsledkom tohto experimentu?
Psychológovia zistili, že ľudia, ktorí si zapisovali veci, za ktoré sú vďační sa cítili šťastnejšie, vyrovnanejšie a lepšie zvládali každodenné problémy.
Vytvoriť si zvyk vďačnosti, je jednoduché. Chce to len vytvoriť si nové spoje v mozgu. Doteraz sme boli nastavení a vychovaní, všímať si všetko čo nemáme.
Stačí si poctivo každý večer zapisovať veci, za ktoré si úprimne vďačný. Precítene s radostnou emóciou.
Ak chceš zlepšiť vnímanie svojho života, mám pre teba bonusový tip. Našla som tento úúúúžasný zošit 101 dní vďačnsoti, ktorý vrelo odporúčam. ?
Ak sa ti tento článok páčil a pomohol ti, zdieľaj ho na Facebooku so svojimi priateľmi.